Rôzne

Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a bývalý štátny tajomník rezortu výstavby Zsolt Lukáč o budúcnosti sektora pre HN:
Po minulom kritickom roku vítame každý rast, ale o stabilizácii stavebného sektora sa ešte hovoriť nedá, tvrdí Zsolt Lukáč, ktorý bude spíkrom HNkonferencie Qub Vadis - Slovenské stavebníctvo.
Slpvenské stavebníctvo od začiatku roka pomaly rastie. Na druhej strane, do obrovských Problémov sa dostali naše najvýznamnejšie firmy na čele s Doprastavom, ktorý prednedávnom vyhlásil reštrukturalizáciu. Znamená to, že sektor ešte stále nie je z najhoršieho vonku?
Kríza, ktorá sa v sektore prejavila pred štyrmi rokmi, tu nebola 20 rokov. Vyhrotila sa pritom minulý rok, ktorý považujeme za najtragickejší. Zákazky viac-menej neboli alebo sa rušili. Bol to
politický rok nielen na zadávanie projektov, firmy pocítili aj nedostatok finančných zdrojov. A nedá sa ani počítať s tým, že by stavebníctvo začalo výraznejšie rásť.
Prečo sa však do problémov dostávajú veľké firmy? V iných sektoroch mali predsa problém prežiť najmä menšie podniky...
Stojí za tým viacero dôvodov. Ťažkosti sa dostavili nielen na našom trhu, ale i v cudzine, kde veľkí slovenskí hráči pôsobili a chceli uspieť. Biznisu nie je naklonená ani slovenská legislatíva. Je veľmi zle nastavená - absolútne totiž nepraje odvetviu, kde sa peniaze neinkasujú v momente, keď sa dodajú tovary či služby. V stavebníctve platí, že na jednotlivých projektoch robíte dlhodobo, často i niekoľko rokov. Zaplatené však dostanete až po skončení projektu, a aj to postupne, v splátkach. Ide teda o akýsi začarovaný kruh, ktorý má za následok to, že si firmy navzájom neplatia a v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti zanikajú. Zákony sú pritom najslabšie v oblasti vymáhateľnosti práva, ale napríklad i pri získavaní verejných zákaziek a podmienok, ktoré sa tu nastavia.
Podpísal sa výrazne pod ťažkosti aj fakt, že firmy stavali projekty pod cenu?
Práve toto je jeden z hlavných problémov. Aj preto sme vyvíjali tlak na politikov a kompetentné inštitúcie, aby si uvedomili, že ak na stavebnom trhu budú vyhrávať tendre firmy, ktoré dávajú neprimerane nízke ceny, tak sa naše odvetvie ešte viac prepadne. Spoločnosti totiž ponúkli cenu, ktorá im nielenže nepokryje investície a budúci rozvoj, ale z utŕžených
peňazí ani nemajú šancu zaplatiť faktúry dodávateľom.;
Podľa čoho, keď nie podľa ceny, by sa teda pri projektoch verejno-súkromného partnerstva (PPP) malo rozhodovať?
Tieto projekty sa stavajú počas niekoľkých mesiacov až rokov,
ich udržateľnosť je však desiatky až stovky rokov. Je dôležité brať ohľad nielen na to, za akú sumu sa stavba zrealizuje, ale aj na koľko nás vyjde prevádzka. Platí tu, že čím je stavba kvalitnejšia, tým je údržba lacnejšia.
Doprastav, Strabag, česká Skanska, Inžinierske stavby Košice pred deviatimi rokmi uzatvorili kartel. Dnes však pri tendroch vznikol chaos. Niektorí zadávatelia kartelistov zo súťaží automaticky vylučujú. Stalo sa to Doprastavu, ktorý sa hlásil do tendra Národnej diaľničnej spoločnosti, keďže chcel získať výstavbu najdlhšieho tunela Višňové. Iní zadávatelia však s ich minulosťou problém nemajú...
Už vôbec to, že došlo ku kartelu, je nešťastné z hľadiska trhu i jednotlivých firiem, ktoré sú doň zapletené. Konečné rozhodnutie Najvyššieho súdu sa veľmi naťahovalo a ešte stále sa čaká na rozhodnutie, ktoré určí, či sa tieto firmy môžu zúčastňovať na verejných tendroch. Je však nepríjemné, keď sa firmy, na čele ktorých dnes už stoja možno úplne iní ľudia, trestajú práve takýmto spôsobom - vyhadzovaním z verejných tendrov. Musíme brať ohľad i na to, že ide o zamestnávateľov, ktorí dávajú prácu tisíckam ľudí a majú vplyv na tvorbu ďalších nových pracovných miest.
Na trhu zaniklo veľa firiem. Dá sa povedať, že táto krízová etapa sa už skončila?
Definitívne nie. Nejaké firmy ešte určite zaniknú, respektíve odídu z trhu. Sektor by však už nemal čeliť takým masívnym prepúšťaniam ako v minulosti. Firmy sa skôr budú stabilizovať a pripravovať sa na veľké verejné projekty. Mňa však mrzí najmä fakt, že svoju činnosť ukončilo mnoho živnostníkov. Tí sú pre stavebníctvo nevyhnutní, keďže bez remeselných činností stavebníctvo fungovať nebude. Nedokázali prekonať neplatenie faktúr a nedostatok zákaziek. Práve na to doplatili najviac. Štát ich však nechránil. Mal by sa zamyslieť nad tým, ako ich dokáže podporiť.
Do ktorých krajín by mali slovenskí stavebníci expandovať, ak chcú preraziť v cudzine?
Mimoriadne sa im darí predovšetkým v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.
Kto je Zsolt Lukáč
Vyštudoval Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita), kde aj po skončení školy pôsobil. Do roku 2000 bol riaditeľom stavebno-mvestičnej a obchodnej spoločnosti Finetis. Následne pôsobil na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, najskôr ako generálny riaditeľ sekcie regionálnej politiky a potom ako štátny tajomník. Prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska sa stal v roku 2009. Na budúci týždeň bude spíkrom HNkonferencie Quo Vadis - Slovenské stavebníctvo.
Jamrichová Petra