Nový stavebný zákon (Analýzy a trendy 13.12.2018)

Prezident  ZSPS

kontakt PavolKovacikIng. Pavol KOVÁČIK, PhD., MBA., prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska

56 ročný otec piatich detí je absolventom Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline a Vysokej školy ekonómie a managementu v Prahe. V nedávnej minulosti pôsobil ako podpredseda predstavenstva a investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. a predtým bol predsedom predstavenstva spoločnosti Inžinierske stavby a.s. Košice. Viac rokov zastával aj funkciu viceprezidenta ZSPS.

Prezident ZSPS je štatutárnym orgánom zväzu a je oprávnený konať a robiť právne úkony za zväz vo všetkých záležitostiach. Prezidentovi prináleží najmä:

  • riadiť rokovania Prezídia ZSPS a zabezpečovať realizáciu prijatých uznesení
  • riadiť prácu riaditeľa a sekretariátu zväzu a štatutárne orgány spoločností alebo iných právnických osôb založených zväzom
  • zvolať rokovanie odborných komisií.

TA3 | 13.12.2018 | 21:30 | Relácia: Analýzy a trendy | Téma: Stavebné firmy

Link na reláciu Analýzy a trendy, TA3

zsp ta3 stavebny zakon 181214

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Aktuálne platný stavebný zákon je z roku 1976 a nevyhovuje súčasnej dobe. Kompetentní sa ho viackrát pokúšali zmeniť, no neúspešne. Teraz máme na stole nový návrh tohto kľúčového zákona. Podľa ministerstva dopravy a výstavby má efektívne riešiť problémy z praxe. Čo si o pripravenej legislatíve myslia odborníci, tomu sa budeme venovať v dnešnej relácii Analýzy a trendy. A mojimi dnešnými hosťami sú pán Peter Ďurček, štátny tajomník na ministerstve dopravy a výstavby. Príjemný dobrý večer.

Peter ĎURČEK, štátny tajomník ministerstva dopravy
--------------------
Dobrý večer.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Pán Imrich Pleidel, predseda Slovenskej komory architektov. Dobrý večer.

Imrich PLEIDEL, predseda Slovenskej komory architektov
--------------------
Dobrý večer.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Pán Vladimír Benko, predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov. Tak isto príjemný dobrý večer.

Vladimír BENKO, predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov
--------------------
Dobrý večer prajem.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
A pán Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.

Pavol KOVÁČIK, prezident Zväzu stavebných podnikateľov
--------------------
Dobrý večer.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Príjemný večer. Pán Ďurček, prvá otázka na vás, aby sme sa dostali priamo do tejto témy. Ako som už povedal na úvod, ten stavebný zákon aktuálny je, podľa kompetentných a odborníkov, nevyhovujúci. Vy ste sa ho pokúsili zmeniť na ministerstve dopravy, ste práve vy koordinovali tie práce na príprave novej legislatívy, tak povedzte, aké priority ste sa snažili dostať do toho nového zákona, do tej novej legislatívy?

Peter ĎURČEK, štátny tajomník ministerstva dopravy
--------------------
Takže, na nových stavebných predpisoch sa pracuje kontinuálne s väčšími či menšími prestávkami už viac než 20 rokov. Súčasná etapa našich prác prebieha od roku 2017, niekde od prelomu leta-jesene. My sme na jeseň 2017 predstavili zámery, s ktorými sme oboznámili ZMOS aj odbornú verejnosť a následne v minulom roku sme vytvorili takú širšiu pracovnú skupinu, ktorá pracuje na nových stavebných predpisoch. Zámerne hovorím stavebných predpisoch v množnom čísle, pretože sme rozdelili doterajší stavebný zákon na časť, ktorá sa venuje územnému plánovaniu a časť, ktorá sa venuje výstavbe. Je to v súlade s modernými európskymi trendmi, myslím, že okrem nás už len v jednej krajine je jeden stavebný zákon, ktorý súčasne upravuje aj územné plánovanie. Čiže snažili sme sa okrem tých obsahových vecí ísť aj takouto modernou cestou. Čo sa týka obsahu, tie hlavné priority sme kládli na zjednodušenie, zrýchlenie procesov, zlepšenie kvality vybavovania jednotlivých procesov, povoľovania a obstarávania dokumentácií a súčasne zjednodušenie, pretože všetci dobre vieme, že najväčší problém v súčasnej dobe máme s pomerne dlhými procesmi, či už v územnom plánovaní, alebo vo výstavbe. To sú také, také základné motívy tej našej práce v súčasnosti.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Zaujímavé bude počuť, čo si myslia ľudia z praxe o tomto návrhu, keďže vieme, ako skončila tá posledná iniciatíva v roku 2015, to množstvo pripomienok, nakoniec to bolo stiahnuté. Pán Pleidel, ako vnímajú architekti alebo komora, ktorú zastupujete, pripravenú legislatívu? Pomôže riešiť tie pálčivé problémy?

Imrich PLEIDEL, predseda Slovenskej komory architektov
--------------------
Myslím, že má na to všetky predpoklady, že došlo k zjednodušeniu, aj zmodernizovaniu týchto nástrojov, či už v zákone o územnom plánovaní, ktorý je navrhnutý ako samostatný právny predpis, alebo aj teda vo výstavbe a musím povedať, že síce možno v územnom plánovaní nie je tých zmien natoľko, alebo nie sú také dramatické, ale vylepšuje tie mechanizmy, zjednodušuje, necháva na obci napríklad, že či bude v územnom pláne riešiť aj koncept riešenia, môže dôjsť k nejakému zjednodušeniu aj pri prerokovávaní, a podobne. Veľký dôraz sa kladie aj na odbornosť spracovania, ale aj pri prerokovávaní územnoplánovacích dokumentácií. A čo veľmi kvitujeme, dostali sme sa k tomu, o čo sme usilovali ako spracovatelia územných plánov dlhé roky, že výstupom záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie by mal byť vlastne akoby regulačný plán, zjednodušene povedané a zjednodušujú sa aj regulatívy a sprehľadňujú na to, aby bolo jasné každému stavebníkovi, ktokoľvek chce územný riešiť nejaký zámer, aby sa jednoducho dozvedel z podkladov, z regulačných listov, čo v danom území môže urobiť. Toľko asi tak v kocke.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Pán Benko, stavební inžinieri ako vnímajú predložený návrh?

Vladimír BENKO, predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov
--------------------
Ďakujem za slovo. Stavební inžinieri, nadviažem na predrečníkov, tak isto spolupracovali už v tých predchádzajúcich verziách, hlavne na tej verzii 2012-2015 návrhu nového stavebného zákona a sme veľmi radi, že ministerstvo otvorilo nový zákon a že ho teda takto rozdelilo, čo skutočne sa približuje k tým moderným legislatívnym predpisom a, samozrejme, budeme to plne podporovať a budeme veľmi radi, ak tento návrh stavebného zákona v tej úprave, v ktorej je pripravený, teda tie 2 zákony, keď sa dostanú do parlamentu a budú schvaľované, zrejme, budú aj sčasti pripomienkované, pretože stavebný zákon a stavebná legislatíva sa týka každého občana tejto krajiny, všetci to vieme a dúfame a veríme, že prejde v tom nastavení, v ktorom je, pretože výrazne by sa podporila kvalita projektov, kvalita zhotovovania a pre také dôležité stavby, možno ešte o tom dnes bude reč, by skutočne bola aj priebežná kontrola a niektoré nastavenia, ktoré sa nám vyskytli za posledné roky, kde pri voľnom trhu Európskej únie skutočne to niekedy bolo ponechané na taký voľný život a stavby sú veľmi ťažké konštrukcie, sú to ťažké produkty a od začiatku by bolo dobré ísť na ich nastaviť na príslušnú kvalitu. Takže sme radi, že ministerstvo urobilo tieto kroky, čo spomínal pán štátny tajomník a vytvorila expertné skupiny, ktoré pripravovali s ohľadom na všetky, aj tieto aspekty túto novú stavebnú legislatívu pre Slovenskú republiku.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Aby sme dokončili toto úvodné kolo, pán Kováčik, samozrejme, stavebný zákon sa priamo dotýka aj zhotoviteľov, stavebných firiem, takže ako zväz vníma predložený návrh?

Pavol KOVÁČIK, prezident Zväzu stavebných podnikateľov
--------------------
Ďakujem pekne. Zo strany podnikateľov taktiež spolupracoval na príprave stavebných predpisov obidvoch zákonov aj v minulosti a aj teraz v tejto verzii. My vnímame, že ten stavebný zákon, aj zákon o územnom plánovaní sú pripravené veľmi dobre a chcem opäť podotknúť, že stavebné predpisy nie sú pre stavbárov len, ale sú pre všetkých občanov a investorov a my predovšetkým vnímame v nových stavebných predpisoch zjednodušenie procesov, stransparentnenie a vyjasnenie všetkých úloh a povinností jednotlivých účastníkov výstavby. Myslím, že to prinesie pre každého občana pozitívny prospech v skrátení lehôt, v stransparentnení podmienok výstavby, ale nakoniec aj skvalitnenie samotných, samotnej výstavby.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Pán Ďurček, poďme teraz už viac do detailov, to znamená, čo konkrétne má, alebo by mal ten nový zákon priniesť? Stavby rozdeľujete na jednoduché a ostatné, z tohto titulu si sľubujete určité zjednodušenie?...

Peter ĎURČEK, štátny tajomník ministerstva dopravy
--------------------
Je to delenie trošku precíznejšie. Keď teda sa pýtate na tú oblasť výstavby, tak je tam, tam je tých zmien podstatne viacej ako pri tom územnom plánovaní. V tom územnom plánovaní tie zmeny už pán Pleidel povedal, plus-mínus tam sa naozaj jedná o zníženie rozsahu, zrýchlenie procesov, ponechanie v niektorých v prípadoch na obec, aký rozsah a stupeň toho, tej územno-plánovacej dokumentácie, akú, aký detail tej územnoplánovacej dokumentácie si obstará a na tom úseku výstavby je toho viacej. Tá kategorizácia stavby je jedna z vecí, ktorú sa snažíme priniesť. Tie diskusie ešte doteraz prebiehajú, že kde budú hranice medzi jednotlivými typmi stavieb, lebo od toho potom, samozrejme, závisí aj proces povoľovania, zjednodušene povedané, tých stavieb. V súčasnej dobe sa nachádzame asi v takom delení, že máme stavby, ktoré sú takzvané jednoduché, ako ste povedali, potom ja by som ich nazval obyčajné stavby alebo normálne stavby. To sú také tie, pre lepšiu predstavu, klasické stavby trebárs bežných rodinných domov, a podobne a potom máme stavby, ktoré sú zložitejšie. Zatiaľ to delíme od nejakej výmery zastavanej plochy, od nejakej podlažnosti a potom špeciálne ešte budeme vymedzovať kategóriu vyhradených stavieb, to sú také tie najzložitejšie, ktoré si vieme predstaviť, ako nejaké mosty, rozsiahle líniové stavby, a podobne. Takže a od toho potom, samozrejme, závisí aj ako ktorá stavba bude mať nároky na stavebný zámer, na detail alebo obsah projektovej dokumentácie a proces povoľovania.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
V čom by teda malo spočívať to zjednodušenie, skrátenie procesov, ak by ste mohol nejaký príklad povedať, aby to bolo zrozumiteľnejšie?

Peter ĎURČEK, štátny tajomník ministerstva dopravy
--------------------
Tá najzásadnejšia zmena pri všetkých stavbách je v tom, že o jednom stavebnom zámere sa bude rozhodovať 1-krát. V súčasnej dobe ešte máme stále platné, že na každú stavbu, pokiaľ nedôjde v výnimočných prípadoch k spojeniu, potrebujete zvlášť územné rozhodnutie, zvlášť stavebné povolenie. To sú 2 pomerne náročné procesy, ktoré sa v mnohých veciach prelínajú, sú podobné, často sa stretávame s kritikou, že sú často duplicitné tieto procesy, alebo obsahy dokumentov v tých procesoch, takže toto odstraňujeme, bude len 1 konania a 1 povolenie na 1 stavbu, čo by malo veľmi výrazne zrýchliť proces povolenia stavby. Pri tých jednoduchých stavbách bude stačiť ohlásenie stavebnému úradu, pri tých bežných stavbách, trebárs tých rodinných domov, ako som spomenul, tak stavebný úrad na základe stavebného zámeru jednoduchým spôsobom osvedčí formou takzvaného stavebného súhlasu možnosť začať stavebné práce. Podotýkam, že vydanie stavebného súhlasu stavebným úradom nebude v správnom konaní, to znamená, nebude to so všetkými tými takými procesmi, ktoré dnes poznáme, vrátane veľkého okruhu účastníkov konania, odvolacích prostriedkov, a tak ďalej. Čiže ten stavebný úrad jednoducho posúdi zámer, projektovú dokumentáciu a vydá súhlas. Pri tých zložitejších stavbách, tam už bude stavebný úrad ten stavebný zámer posudzovať trošku komplexnejšie a vydá rozhodnutie v správnom konaní už s účastníkmi konania v širšom okruhu s opravnými prostriedkami, a tak ďalej, ale podotýkam, že ide o 1 konanie. Vyhradené stavby budú mať plus-mínus taký život, ako doteraz bez územných rozhodnutí. Tam možno treba povedať, že tie vyhradené stavby sú vo väčšine prípadov stavby, ktorým sa venujú špeciálne stavebné úrady tak, ako ich aj dnes poznáme, tak predpokladám, že aj v budúcnosti budú fungovať špeciálne stavebné úrady, či sú to pri stavbách trebárs bezpečnostných, mosty, železnice, vodné stavby, jadrové elektrárne, a tak ďalej, a tak ďalej, takže tam ten režim bude taký, ako dnes bez toho územného rozhodnutia.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
V praxi býva náročné nájsť ten ideálny balans medzi zjednodušovaním, skracovaním, ale zároveň zachovaním kvality. Pán Pleidel, z pohľadu prípravy projektovej dokumentácie a tie veci, na ktorých architektom záleží. Je tu predpoklad na zachovanie alebo zvyšovanie kvality, napríklad, čo sa týka tej projektovej dokumentácie?

Imrich PLEIDEL, predseda Slovenskej komory architektov
--------------------
No, podotkol by som, že nie len architektom určite, ale celej verejnosti, a teda tým, ktorí vlastne  ten stavebný zákon potrebujú najviac, a to je teda stavebníci, hej, aby im umožňoval realizovať svoj zámer. Projektanti, architekti, stavební inžinieri, a tak ďalej, celá škála profesií pripravujú projektovú dokumentáciu pre jednotlivé či už stavebný zámer alebo potom pre stavebné povolenie a čo je novum a plus, dostáva sa do zákona jasná pozícia pre vykonávací projekt takzvaný, teda ten projekt, podľa ktorého sa už stavia stavba. Dnes nemal ukotvenie realizačný projekt alebo projektová dokumentácia v legislatíve, ale bol nevyhnutný na to, aby sa kvalitne spracovala stavba. Ak dostal zhotoviteľ len dokumentáciu zjednodušenú pre stavebné povolenie, často sa mohol dostávať aj do problémov a kolízií zbytočných a neboli jasné niektoré veci, ako majú na tej stavbe vyzerať. Zároveň, čo je veľmi, by som povedal, dôležité, ako už bolo spomenuté, že sú vymedzené práva ale aj povinnosti účastníkov konania, vrátane projektantov. Na projektantov sa bude klásť väčšia, budú klásť väčšie úlohy, čo sa týka povinností pri aj vybavení rôznych povolení, vyjadrení, a tak ďalej pre stavebníkov a zároveň ich povinnosti sa budú tiahnuť od celým štádiom prípravy stavby až po realizáciu a až po kolaudáciu. A v rámci kolaudácie je tam významný inštitút vyjadrenia projektanta, generálneho projektanta ku, alebo autora diela zároveň ku súladu zhotovenej stavby s projektovou dokumentáciou, a teda ešte ďalšia vec, to je podobne, ako pri realizačnej projektovej dokumentácii, sa zavádza presné vymedzenie postavenia generálneho projektanta a jeho povinnosti aj voči svojim subzhotoviteľom projektovej dokumentácie, ale aj voči stavebnému úradu, verejnosti, aj stavebníkovi, pochopiteľne. Takže to sú také zákonné parametre, ktoré my vidíme ako veľmi dobré a pripravujú sa zároveň aj vykonávacie predpisy, ktoré jasnejšie pomenujú napríklad rozsah projektovej dokumentácie, a podobne.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Pán Benko, podobná otázka na vás. Ten pomer zjednodušovania procesov a kvality a vy ste už spomínali vyhradené stavby, ako naozaj kľúčový segment, ktorý teda zaujíma stavebných inžinierov, čiže z tohto pohľadu ako vnímate nastavenie procesov do budúcnosti z titulu tejto legislatívy?

Vladimír BENKO, predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov
--------------------
Ja by som možno pridal len niekoľko informácií, bolo tu v celku pekne vysvetlené, prečo je to dôležité. Nastavenie primeranej kvality projektov, projektovej dokumentácie a pre dôležité stavby, ktoré nazývame teraz vyhradené, je skutočne dôležité z toho dôvodu a presvedčili nás o tom aj minulé roky, nie len na Slovensku, ale aj v Európe, že pokiaľ niekto tieto nastavenia nedodržal, alebo to skutočne ponechal na voľný trh Európskej únie, tak v mnohých prípadoch skutočne nastávali škody, ktoré pri týchto produktoch sú veľmi drahé, veľmi ťažko opraviteľné, ba dokonca niekedy možno až nie a niekedy až zlyhávajú stavby a stalo sa to aj na Slovensku. Nám zlyhali stavby pred kolaudáciou 4 stavby v priebehu 1 roka. Takže tí investori a developeri, ktorí sú osvietení a chcú mať primeranú kvalitu pre tak ťažké produkty, si to, samozrejme, vedeli nastaviť a som rád, že aj po tom roku 2012 bez zmeny legislatívy si to mnohí na Slovensku nastavili, ale toto nastavenie musí zabezpečiť legislatíva a som veľmi rád, že ministerstvo dopravy sa dalo na túto cestu a tie nastavenia sa pripravujú. Skutočne je dôležité, aby tie ťažké produkty od začiatku boli kvalitne pripravené. To, že bude kvalitný projekt a možno aj projekt pre to zhotovovanie a pre realizáciu, že budú robiť autorizované osoby a oprávnené osoby, je veľmi dôležité a, samozrejme, je to základná podmienka na to, aby výsledný produkt, teda stavba, mala primeranú kvalitu, ale nie je postačujúca, a preto sme veľmi radi, že aj v tej realizačnej fáze pre zhotoviteľov sa nastavujú skutočne v tejto novej legislatíve také nastavenia, ktoré pustia na trh tých, ktorí sú osvedčení o tom, že to dokážu urobiť, že dokážu zhotoviť príslušnú stavbu v primeranej kvalite a pokiaľ to budú vyhradené stavby, ako spomínal pán štátny tajomník, tak tieto vyhradené stavby budú treťou nezávislou stranou kontrolované, či všetky procesy bežia dobre. Toto nastavenie je dôležité z 2 dôvodov pre štát. Je to jednak verejný záujem, ktorý štát musí zabezpečiť, aby bol splnený a je to ochrana spotrebiteľa. To už tu bolo spomínané, to nie je len ochrana projektantov, inžinierov, architektov, developerov, naopak, to je ochrana spotrebiteľa, kto bude tú stavbu využívať, lebo tie stavby sú na 50 a 100 rokov a dokonca tie nastavenia idú až ďalej a ja budem veľmi rád, keď neostane len pri týchto nastaveniach, ale samotná správa budov bude mať svoje servisné knižky tak, ako to vidíme pri automobiloch, kde životnosť je možno 5 rokov. Na stavbe, ktorá má 50 rokov tieto predpisy sa chystajú a je veľmi dobré, keď správcovia budov a užívatelia budov budú mať nastavenú primeranú kvalitu týchto produktov skutočne na celú návrhovú životnosť. Takže tieto zmeny sú tu významnou mierou v týchto nových návrhoch a potom nám už bude chýbať len 1 vec, dodržiavanie zákona.

Peter ĎURČEK, štátny tajomník ministerstva dopravy
--------------------
Tak to je vec, ktorá by sa dala povedať aj teraz, že ak dovolíte, by som možno len doplnil. Pri tom, ako sme sa snažili dôjsť k tomu, že potrebujeme trošku zvýšiť úroveň kvality všetkých procesov od projektovania až po zhotovenie, tak najťažšie bolo nájsť tie kompromisy, lebo tak, ako pán Benko hovorí, my by sme mohli do tej legislatívy dať ešte celý rad ďalších povinností, obmedzení, regulácie, a tak ďalej, len nie je to len o príkazoch, zákazoch, a tak ďalej. Čiže my sme pomerne dlho práve v s Komorou stavebných inžinierov hľadali nejaký optimálny mód, v ktorom by sme dokázali ešte to regulovať, ale zároveň musí byť istá ťarcha, ak to tak môžem povedať, na tých, ktorí sa procesov vo výstavbe zúčastňujú. Či sú to projektanti, či sú to zhotovitelia stavieb, či sú stavebníci, a tak ďalej, čiže aj dnes je možné stavať kvalitne aj počas súčasného obdobia a za platnosti súčasného stavebného zákona, je to viac na tom súkromnom sektore, takže hľadáme taký balans.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Sa ešte vrátim k pánovi Kováčikovi, aby sme dokončili toto kolo. Čiže za zhotoviteľov, ktoré prvky tejto legislatívy vy považujete za tie kľúčové z pohľadu zvyšovania tej kvality, o čom už bola reč? Je tam zmena živnosti /nezrozumiteľné/ viazanú, sú tam upravené kompetencie jednotlivých subjektov. Čiže ktoré prvky, podľa vás, sú tie kľúčové?

Pavol KOVÁČIK, prezident Zväzu stavebných podnikateľov
--------------------
Pre stavbárov všetko to, čo už doteraz bolo povedané, je veľmi dôležité, lebo ako sú veľmi dobre pripravené podmienky výstavby, ako sú veľmi dobre pripravené projektové dokumentácie, tak tak potom zhotovitelia môžu dobre stavať len to, čo je dobre pripravené. Na zlej a nedostatočnej a nejasnej projektovej dokumentácii sa nedá postaviť dobre dielo, čoho sme boli alebo sme niekedy v súčasnosti svedkami, a to či už úmyselne alebo neúmyselne sa stáva v súčasnosti, a to, čo nás očakáva, trend je taký, že sa zložitosť stavieb neustále zvyšuje, zvyšujú sa nároky na energetickú efektívnosť, ekologické predpisy, bezpečnosť stavieb a proti tomu išla v minulosti určitým spôsobom liberalizácia na trhu výstavby a dostali sme sa v niektorých prípadoch do situácie, že osoby bez kvalifikácie zhotovovali stavby, samozrejme, v mnohých prípadoch aj s fatálnymi dôsledkami. To si myslím, že sa práve týmto usporiadaním očakávame a očakávame od toho, sľubujeme si, že sa odstraňuje a prinesie to naozaj usporiadanie trhu tak, aby podporoval kvalitných zhotoviteľov a umožňovalo stavať kvalitné diela.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
A ďalší kľúčový moment, s ktorým počíta táto novela, je reorganizácia úradov a v podstate presun spod samosprávy späť do štátnej správy. Prečo je toto dôležité urobiť, keďže na tom trváte v rámci tejto legislatívy?

Peter ĎURČEK, štátny tajomník ministerstva dopravy
--------------------
Tu vás musím trošičku poopraviť, nie v tom, že výkon stavebnej správy je naozaj osobitná kategória, taký štát v štáte na tom poli výstavby, ale to poopravenie v tom, že ten systém, ktorý, na ktorom pracujeme, sa vyvíja. My sme pôvodne naozaj chceli, aby celý výkon štátnej stavebnej správy podotýkam, pretože to je originálna kompetencia štátu, sa akoby vrátil štátu. Po viacerých rokovaniach s viacerými členmi tých pracovných skupín, špeciálne so ZMOS-om sme zatiaľ dospeli k takému kompromisnému riešeniu, že časť toho výkonu štátnej stavebnej správy zostane ako prenesený výkon na obciach a časť, najmä v tých zložitejších prípadoch alebo pri tých vyhradených stavbách, ako bolo spomínané, tak to by mal vykonávať štát, že dnes sme nastavení, že tie základné stavebné úrady budú fungovať na obciach a súčasne na okresných úradoch, sídle kraja budú fungovať stavebné úrady pre tie zložitejšie stavby a ako som spomínal v úvode, pre špeciálne stavby alebo vyhradené stavby budú špeciálne stavebné úrady. Takže je to taký mix toho, čo sa postupne v čase objavovalo a ako sa to vyvíjalo.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Páni, ako vnímate takýto kompromis ohľadne usporiadania? Je to niečo, čo môže priniesť nejaký benefit do budúcnosti, alebo ešte stále je to otvorená otázka?

Imrich PLEIDEL, predseda Slovenskej komory architektov
--------------------
Ak dovolíte, by som zareagoval. Tam je ešte jedna veľmi dôležitá súvislosť, ktorá v týchto zákonoch je dovedená, by som povedal, do detailu, a to je väzba medzi územným plánovaním a výstavbou a toto je jedna z otázok, ktorá dnes ideálne nefunguje, ale tie nastavenia sú práve také, aby obec tým buď územným stanoviskom alebo ak bude rozhodnutie o stavebnom zámere, tak dá v tom prvom kole jednoznačne do popredia pri rozhodnutí o tom čo, kde a za akých podmienok sa môže stavať, tak vlastne to vyplýva z územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bude zjednodušeným podkladom, ako som už spomínal, a vlastne bude priamo určovať podmienky pre výstavbu. Čiže potom otázka povoľovania stavieb je, nechcem povedať, vyslovene je len technická, ale potom je to otázka kompetencií, a tak ďalej. By som to bral až v druhom pláne ako vec, ktorá potom upraví konkrétne podmienky, ale táto základná záležitosť medzi územným plánom a výstavbou a územný plán, ktorý je jasný, čitateľný, zrozumiteľný širokej verejnosti, každému stavebníkovi, aby vedel v tom procese pokračovať plynule bez nejakých komplikácií a vieme, koľko sa dnes čaká na rôzne záväzné stanoviská, a podobne. Napríklad aj toto je ošetrené v návrhu zákonov, rôzne inštitúty proti nečinnosti napríklad úradov, a podobne. Čiže toto považujem tiež za progres.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Pán Ďurček.

Peter ĎURČEK, štátny tajomník ministerstva dopravy
--------------------
Ja len doplním, súhlasím s tým, čo povedal pán Pleidel, pretože dnes máme veľký problém s tým, že neexistuje dostatočne kvalitná územnoplánovacia dokumentácia a, bohužiaľ, často dochádza k tomu, že sa tá regulácia zástavby územia nahrádza individuálnymi správnymi aktami, to znamená to, čo má byť v územnom pláne, tak tam, kde chýba územný plán, alebo je dlho neaktualizovaný, tak sa snažia ti e jednotlivé obce nahradiť si v jednotlivých prípadoch pri povoleniach stavieb, ale takto nemôže fungovať regulácia územia, pretože nemôže sa ten stavebník dostať do situácie, že to, čo nevidí z územnoplánovacej dokumentácie, tak sa mu reguluje potom v nejakom individuálnom konaní. Takže to len na doplnenie.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Čo sa týka presunu kompetencií a toho kompromisu, ktorý spomínal pán Ďurček, ako vnímate takéto nastavenie? Vieme, že ZMOS sa bránil strate určitých kompetencií a čiže môže takýto kompromis priniesť nejaký benefit?

Vladimír BENKO, predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov
--------------------
Ja, my si myslíme, že v podstate je to skutočne len na vysvetlení jednotlivých stanovísk za ostatných ZMOS má, samozrejme, na starosti samosprávy, a teda musia sa starať o túto oblasť, ale tam tá kompetencia samospráv pri rozhodovaní v územných sa nemení, tým im ostáva, takže v podstate to najdôležitejšie, čo potrebujú rozhodovať o svojom území, to sa im nemení, dokonca by sa im malo zjednodušiť toto rozhodovanie. A ešte jedna možno taká drobná poznámka k tomuto je, to územné plánovanie je veľmi významné nie len z hľadiska jednotlivých samospráv, ale aj obcí, ale poviem len jeden príklad pre Slovensko. Strategický plán rozvoja dopravy Slovenska pre ďalších 30 alebo 50 rokov, to je to, čo nám tu veľmi chýba a toto musí byť zohľadňované aj pri jednotlivých územných plánoch samospráv. Vidíme, akú máme dopravnú situáciu na Slovensku, či už sú to železničné spojenia, alebo diaľnice alebo čokoľvek iné a tento strategický plán, ktorý na Slovensku raz aj bol vytvorený, len zatiaľ, zrejeme nebo prijatý vládou, by mal byť dopracovaný tak, aby Slovensko, malá krajina s hlavným mestom, ktoré má 400 000 obyvateľov, nemalo dopravné problémy. Už nie len v pondelok a piatok, ale každý deň a mnohé drobné obce okolo Bratislavy, ktoré nemajú takto nastavené územné plánovanie aj s takýmto strategickým plánovaním dopravy, a teda ostatnej infraštruktúry, aby obyvatelia necestovali z domu za všetkým preč zo svojej obce. To znamená nie len za prácou, ale aj za kultúrou, za nákupmi, za športoviskami, takže toto sú strategické veci, ktoré by mali byť v územnom plánovaní celej krajiny zabezpečené strategickým plánom na dlhé obdobie a možno poviem, že asi by mali byť ústavnou väčšinou prijaté v parlamente, aby sa nemenili zakaždým, keď sa nám zmení vláda. A tie samostatné územné plány jednotlivých obcí, tá kompetencia samospráv je nezmenená v tomto návrhu, práve naopak, uľahčí im procesy.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Dotkneme sa ešte čiernych stavieb, to je ďalší problém, ktorý priamo súvisí so stavebným zákonom. Podľa novej legislatívy, vraj, už nebudú vznikať, už nebude možné dodatočne legalizovať stavby, čiže keby ste tento aspekt priblížili.

Peter ĎURČEK, štátny tajomník ministerstva dopravy
--------------------
Čierne stavby sú síce nepopulárne, ale je to populárna téma. My sme sa snažili, samozrejme, vylepšiť ten systém, ktorý by predchádzal vzniku čiernych stavieb. Navrhli sme do toho zákona o výstavbe viaceré úpravy. Také najzákladnejšie sú naozaj to, že až na prípady nejakých výnimočných alebo mimoriadnych udalostí nebude možné dodatočne povoľovať stavby, ktoré vznikajú na základe nepovolených stavebných prác, ale keďže tá odborná verejnosť a špeciálne obce volali aj po lepších nástrojoch na odstraňovanie stavieb, takže venovali sme sa aj tomuto, ten režim sme trošku sprísnili, dali, snažili sme sa dať orgánom štátneho stavebného dohľadu lepšie nástroje v podobe možnosti až výkonu rozhodnutia podľa správneho poriadku, vrátane odstránenia stavieb, možnosti na ukladanie pokút, ale môžem perličku spomenúť, že v prípade trebárs čiernej stavby a nariadenia odstránenia čiernej stavby bude mať orgán štátneho stavebného dohľadu možnosť nariadiť prevádzkovateľom inžinierskych sietí odpojenie čiernej stavby od týchto sietí. Špeciálne v zákone je spomenuté odpojenie od vody a elektriny, takže je tam celý rad takýchto doplnených možností, lebo treba povedať, že aj dnes stavebné úrady a orgány štátneho stavebného dohľadu majú možnosť bojovať s čiernymi stavbami, odstraňovať ich, v praxi sa to až tak často nedeje. Uvidíme, že či tieto vylepšené nástroje potom skutočne prinesú aj tú aplikáciu toho, čo my napíšeme do zákona. A možno ešte k tým nástrojom, aby som sa vrátil, tak len dodám, že presnejšie sme vymedzili, kto zodpovedá za čierne stavby, kto všetko zodpovedá za čierne stavby a zároveň sme do okruhu zodpovedných osôb aj toho, kto stavia, ale aj toho, kto si objednáva takúto stavbu, takže je tam presne špecifikovaná zodpovednosť osôb, ktoré sa môžu podieľať na nejakej čiernej stavbe.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Ten čas na diskusiu sa naozaj veľmi kráti, ale zaujíma ma názor z praxe, či vnímate takéto nastavenie, že skutočne to môže niečo zmeniť, alebo to môže zase skončiť tak, že bude to na papieri, ale v praxi tie čierne stavby budú fungovať tak, ako doteraz? Páni, kto by chcel reagovať?

Pavol KOVÁČIK, prezident Zväzu stavebných podnikateľov
--------------------
Ďakujem. My očakávame, týka sa to, samozrejme, stavbárov, lebo niekto musí postaviť aj čiernu stavbu, samozrejme, my očakávame, že sa týmto ujasnením úloh a stransparentnenia, sprísnenia legislatívy zníži percento čiernych stavieb. Na druhú stranu treba povedať, že celou, celými stavebnými predpismi, vrátane sprísnenia ujasnenia povinností obcí v prípade územného plánovania, sa zlepšia podmienky preto, aby k čiernym stavbám preventívne nedochádzalo. V mnohých prípadoch čierna stavba, výstavba, čierna stavba bola dôsledkom určitej netransparentnosti, nejasnosti procesov územného plánovania. To, že sa občan nemohol, aby investor sa nemohol dopátrať, proste jasného rozhodnutia áno alebo nie, aké podmienky výstavby na tom danom území budú. Takže perspektívne, určite to prinesie zníženie stavieb a keď si niektorých civilizovaných krajinách napríklad vo Švédsku naši priatelia, partneri sa čudujú, že čierna stavba, že to my nepoznáme čiernu stavbu, u nás sú proste jasné územné plány, jasné to, čo môžem, nemôžem postaviť, nikoho ani len nenapadne niečo iné stavať alebo podobne, pretože si to nikto ani nedovolí, ani zhotoviteľ stavby si nedovolí, lebo príde o svoju odbornú spôsobilosť, lebo postavil, vie, že stavia čiernu stavbu, a to nesmie. Takže si myslím, že to prinesie pozitívum do budúcnosti.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Pán Ďurček, skutočne už len na záver, ako to vyzerá s reálnym prijatím takejto legislatívy s tým legislatívnym procesom? V podstate vy ste napísali, alebo ministerstvo vypracovalo tento návrh, aký bude ten legislatívny proces? Kedy by to mohlo byť schválené?

Peter ĎURČEK, štátny tajomník ministerstva dopravy
--------------------
My sme plánovali teraz na prelome rokov začať takzvané vnútrorezortné pripomienkové konanie, trošičku sa nám posúva kvôli tomu, že rozhodli sme sa ešte pred spustením toho legislatívneho, formálneho legislatívneho procesu prerokovať návrhy týchto predpisov aj s jednotlivými poslaneckými klubmi a poslancami. V súčasnosti máme už napísané návrhy dôvodových správ k obom predpisom, pripravujeme aj vykonávacie predpisy, takže ja predpokladám, že na prelome januára-februára budeme pripravení spustiť vnútrorezortné pripomienkové konanie, následne medzirezortné pripomienkové konanie a dúfam, že ak všetko dobre pôjde, niekde v lete, optimisticky poviem, v lete by sme mohli dostať tie predpisy do vlády a potom už, samozrejme, ďalej do parlamentu.

Daniel HORŇÁK, moderátor
--------------------
Uvidíme, ako to pôjde. Každopádne v tejto chvíli, páni, vám veľmi pekne ďakujem za zaujímavú diskusiu o pripravovanom novom stavebnom zákone a prajem vám príjemný zvyšok večera. Dovidenia.

Peter ĎURČEK, štátny tajomník ministerstva dopravy
--------------------
Ďakujem...

Imrich PLEIDEL, predseda Slovenskej komory architektov
--------------------
Ďakujem pekne...

Vladimír BENKO, predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov
--------------------
Ďakujem, dovidenia...

Pavol KOVÁČIK, prezident Zväzu stavebných podnikateľov
--------------------
Pekný večer.

 

Dokumenty  NA STIAHNUTIE

Niektoré dokumenty sú určené len členom zväzu. Prosím prihláste sa prostredníctvom svojho firemného alebo osobného účtu.

Pokiaľ svoje užívateľské meno a heslo nepoznáte, kontaktujte administrátora webovej stránky.

ZSPS v skratke

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska je nezávislá dobrovoľná, nepolitická, otvorená hospodárska a záujmová právnická osoba vykonávajúca svoju činnosť ako organizácia zamestnávateľov.

Združuje hospodárske podnikateľské subjekty pôsobiace v činnostiach súvisiacich so stavebníctvom.

Kontakt

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska

Viedenská cesta 5

851 01 Bratislava

(02) 436 332 63

sekretariat@zsps.sk

www.zsps.sk

Prihlásenie