(V Bratislave, 28. 9. 2026)
Zamestnávatelia združení v Zväze stavebného priemyslu Slovenska (ZSPS) so znepokojením vnímajú nedávne protichodné vyjadrenia ústavných činiteľov k budúcnosti dane z finančných transakcií. Upozorňujú, že takáto neistota znižuje predvídateľnosť podnikateľského prostredia a negatívne ovplyvňuje investičné rozhodnutia firiem a investorov. Od vlády preto očakávajú jasný a predvídateľný prístup k transakčnej dani od roku 2027 a stabilné a predvídateľné podmienky pre podnikanie.
ZSPS považuje za neakceptovateľné, ak predstavitelia štátu v priebehu niekoľkých dní komunikujú rozdielne informácie o zásadných zmenách daňového prostredia. Takéto vyjadrenia nemožno vnímať iba ako súčasť politickej komunikácie – majú reálne ekonomické a hospodárske dôsledky.
Firmy potrebujú poznať pravidlá vopred
Stavebníctvo patrí medzi odvetvia, v ktorých sa investičné rozhodnutia nerobia na niekoľko týždňov. Projekty sa pripravujú a financujú roky. Firmy v predstihu plánujú investície, ceny, cash-flow, úvery, zamestnanosť aj dodávateľské vzťahy. Väčšina zmlúv o dielo sa uzatvára na obdobie dlhšie ako jeden rok, pri veľkých projektoch aj na niekoľko rokov. Ak sa počas realizácie projektu zásadne menia podmienky podnikania, firmy nedokážu spoľahlivo plánovať svoje náklady ani návratnosť investícií.
Pre stavebníctvo je transakčná daň obzvlášť citlivou témou. Stavebníctvo špecificky pracuje s vysokými objemami finančných tokov a platieb medzi investorom, generálnym zhotoviteľom, niekoľkými úrovňami subdodávateľov a dodávateľmi materiálov. V typických subdodávateľských a dodávateľských hierarchiách od materiálov cez skupiny výrobkov, častí diela, stavebné objekty až po dielo ako celok sa pri každom vystavanom eure konečnej hodnoty diela uplatní a zaplatí transakčná daň aj 7-krát. Pri priemernej ziskovej marži na úrovni 3 % až 4 % nie je zanedbateľné, či účastníci výstavby transakčnú daň odvedú alebo nie. Problémom preto nie je iba samotná výška transakčnej dane. Rovnako vážnym problémom je neistota, podľa akých pravidiel budú firmy podnikať o jeden, dva či o päť rokov. Zároveň platí, že výstavba na Slovensku je okrem transakčnej dane dlhodobo zaťažená aj kombináciou vysokej dane z primárnych nerastných surovín a jednou z najvyšších sadzieb DPH 23 % (s výnimkou štátom podporovaného nájomného bývania), čo sa negatívne prejavuje v celkových nákladoch na výstavbu.
Dôvera sa nedá „otestovať“ bez nákladov
Vyjadrenia ústavných činiteľov o budúcom daňovom zaťažení nie sú iba politickými vyhláseniami. Pre firmy a investorov predstavujú informáciu, na základe ktorej prijímajú reálne ekonomické rozhodnutia. „Účastníci výstavby potrebujú vedieť, podľa akých pravidiel sa budú uzatvárať zmluvy počas realizácie daného projektu. Ak sa významné zmeny podmienok najskôr verejne oznámia a následne spochybnia, oslabuje to dôveru podnikateľov aj investorov. A bez dôvery sa investície plánujú oveľa ťažšie,“ zdôrazňuje prezident ZSPS Pavol Kováčik.
Slovensko súťaží o kapitál a investície s ostatnými krajinami. Investor si môže vybrať, kde postaví závod, logistické centrum, administratívnu budovu či rezidenčný projekt. Pri rozhodovaní neporovnáva iba cenu práce alebo výšku daní. Porovnáva aj stabilitu, predvídateľnosť a dôveryhodnosť podnikateľského prostredia. Nepredvídateľnosť alebo neistota pre investora predstavuje prirážku na riziko, ktorá priamo znižuje kalkulovanú efektívnosť projektu. Dôsledok sa neprejaví hlasitou argumentáciou v politickej diskusii. Môže sa prejaviť tichým rozhodnutím investíciu na Slovensku jednoducho neuskutočniť.
ZSPS žiada stabilné pravidlá
Zamestnávatelia združení v ZSPS žiadajú vládu, aby čo najskôr predstavila jednoznačné a ekonomicky podložené stanovisko k budúcnosti transakčnej dane od roku 2027. Nejasné a protichodné signály štátu preto nemajú iba politický, ale aj reálny ekonomický dosah na firmy a ich budúce investičné rozhodnutia, a teda v konečnom dôsledku aj na hospodárske výsledky štátu.