Slovenské stavebníctvo v súčasnosti trpí nielen pandemickou situáciou, cenovými turbulenciami stavebných materiálov, ale aj zastaranou legislatívou, problémami vo verejnom obstarávaní a mnohými ďalšími, o ktorých sme sa rozprávali s predsedom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavlom Kováčikom. Diskutovali sme však aj o tom, ako sa z tejto nelichotivej situácie dostať.
Ako hodnotíte súčasný stav slovenského stavebníctva z pohľadu vplyvu pandémie COVID-19?
Ak uplynulý stavbársky rok na Slovensku z pohľadu objemu práce a výkonov patril k tým najhorším, tohtoročný vývoj nebude oveľa lepší. Hlavným problémom aj v tomto roku zostáva podstatne znížený dopyt po stavebných prácach. V minulom roku sa výrazne znížil objem výkonov predovšetkým vo verejnom stavebníctve a to pretrváva aj v tomto roku. Stavebníctvo malo pritom lepšie vyhliadky na zvládnutie dôsledkov pandémie predovšetkým tým, že výstavba prebieha väčšinou v exteriéri, preto boli protipandemické opatrenia o niečo jednoduchšie. Horší bol sekundárny vplyv pandémie, obmedzenie činnosti stavebných a ďalších úradov, ktoré potrebujete na vydanie stavebného alebo kolaudačného rozhodnutia.
Najväčším problémom, ktorý však nesúvisí s pandémiou, je znížený dopyt štátu po verejných stavebných prácach, a to v rozpore s deklaráciami vládnych predstaviteľov o prioritách verejných investícií. Všetky tieto negatívne skutočnosti sa sumárne prejavili tak, že Slovensko v roku 2020 zaznamenalo smutné prvenstvo v podobe najväčšieho prepadu stavebníctva spomedzi štátov EÚ. Situácia sa nezlepšila ani v tomto roku. Príkladom nám, naopak, môžu byť okolité krajiny, kde sa reálnym zvýšením objednávok vo verejnom stavebníctve podarilo kompenzovať prepad u súkromných investorov, čo má stabilizujúci vplyv na stavebníctvo aj na ekonomiku danej krajiny.
Rozhovor bol uverejnený v Eurostave 7 - 8/2021
Celý rozhovor si môžete prečítať v pdf súbore nižšie: