Tento rok slovenskému stavebníctvu neprial a sektor sa vplyvom viacerých faktorov ocitol na chvoste krajín EÚ.

Na jar dostali stavebné firmy studenú sprchu. Najprv prišla epidémia koronavírusu, ktorá zatvorila hranice, a tým načas ochromila prúdenie pracovných síl ako aj špeciálnych tovarov medzi krajinami. Práce viazli napríklad na stavenisku prešovského obchvatu, kde chýbala lacná pracovná sila z tretích krajín.

Okrem toho mala mimoriadna situácia okamžitý vplyv aj na zrazenie cien subdodávok, čo pri developerských projektoch znamenalo opätovné spúšťanie súťaží, keďže predkoronový trh zažíval cenový boom.

Situáciu následne skomplikovali voľby, ktoré majú podľa odborníkov bežne vplyv na spomalenie drahých štátnych zákaziek. Kokteil týchto faktorov v konečnom dôsledku spôsobil, že Slovensko skončilo, čo sa týka stavebníctva, na chvoste európskych rebríčkov.

Korene tejto krízy však podľa šéfa Zväzu stavebných podnikateľov Pavla Kováčika siahajú hlbšie, a to do rokov 2018 a 2019, keď bola nižšia aktivita verejných investorov v projektovej a inžinierskej príprave stavieb, najmä dopravných. „Te