Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Read more
Nevyhnutné
Google reCaptcha
Accept
Decline
Analytické
Google Analytics
Accept
Decline
Funkčné
JBCookies
Accept
Decline
Joomla
Accept
Decline
Nové pochybnosti o obchvate Bratislavy

pravda.sk | 22.6.2018 | Rubrika: Správy - Ekonomika | Strana: 0 | autor: Martin Majerníček, Pravda | Téma: Stavebné firmy

Výstavba nultého obchvatu Bratislavy aj napriek sľubom nepokračuje požadovaným tempom. Práce akcelerujú len postupne, pričom dopravné kolóny sa spolu s opravami existujúcich ciest stupňujú a najnovšie úradujú v mestskej časti Rača.

Aktuálne je veľmi pravdepodobné, že projekt D4/R7, ktorý má v okolí hlavného mesta vytvoriť 59,1 kilometra nových ciest, nebude odovzdaný v plnom rozsahu načas. konzorcium Obchvat Nula, ktoré je zodpovedné za výstavbu a 30-ročnú prevádzku časti rýchlostnej cesty R7 v smere od Holíc pri Dunajskej Strede do Bratislavy a časti diaľnice D4 ako nultého obchvatu, tieto obavy z meškania odmieta. Naďalej vraj platí termín odovzdania ciest v roku 2020.

Medzi ľuďmi pôsobiacimi v stavebnom sektore sa však začínajú objavovať obavy z možného odstúpenia vedúcej španielskej spoločnosti Cintra z celého projektu. "Konkrétne informácie o odstúpení aktuálne na Zväze stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) nemáme, avšak určité úvahy v tomto zmysle už niekoľko mesiacov vnímame," povedal pre denník Pravda prezident zväzu Pavol Kováčik.

Ministerstvo dopravy tvrdí, že nemá informácie o možnom odstúpení koncesionára od daného projektu. "Rezort dopravy trvá na dodržaní podpísanej koncesnej zmluvy a aj postupná akcelerácia prác koncesionárom, ktoré zahŕňajú aj zakladanie mostov, je podľa nás znakom, že aj koncesionár robí všetko pre úspešné ukončenie projektu," informuje rezort dopravy.
Zaistená je zatiaľ polovica subdodávok

V priebehu plnej výstavby by na všetkých úsekoch malo pracovať dva a pol tisíca ľudí. "Aktuálne pracuje na výstavbe D4/R7 okolo 900 pracovníkov a v tomto momente môžeme potvrdiť, že s prácami sme začali už na všetkých úsekoch stavby, v plnom rozsahu. Ďalšie potrebné kapacity z radov zamestnancov i subdodávateľov budú pribúdať v najbližších mesiacoch," informuje konzorcium Obchvat Nula. Aktuálne je podľa slov konzorcia zabezpečených 50 percent subdodávok, pričom sú pokryté všetky potreby na tento a väčšinu na budúci rok. Konzorcium už v minulosti dohady o odstúpení poprelo.

Zväz stavebných podnikateľov upozorňuje na nízku vysúťaženú cenu projektu. Štát pôvodne očakával, že výstavba a 30-ročná prevádzka časti diaľnice D4 spolu s časťou rýchlostnej cesty R7 bude Slovensko dokopy stáť 4,5 miliardy eur. Víťazné konzorcium uspelo so sumou 1,9 miliardy eur. Koncesionár má dlhodobo problémy so zazmluvnením potrebného množstva subdodávok od slovenských stavebných firiem. "ZSPS dlhodobo zastáva odborný názor, že náklady, ktoré podľa dostupných informácií vyčlenil koncesionár na výstavbu, sú pre riadnu výstavbu celého diela nedostatočné," uvádza Kováčik.

Koncesnú zmluvu štát podpísal s víťazom tendra v máji 2016, teda pred viac ako dvoma rokmi. Napriek tomu sa dodnes naplno nestavia. "Podľa informácií ministerstva dopravy koncesionár postupne zvyšuje nasadenie techniky a ľudí aj podľa toho, ako sa mu darí dopovoľovať si ním navrhnuté zmeny pri výstavbe, ktoré sú však napádané tretími stranami. Predpokladáme, že presnejšie sa bude dať vyjadriť k celkovému nasadeniu kapacít a následným možnostiam akcelerácie, keď nadobudnú právoplatnosť zmenené stavebné povolenia," informuje rezort dopravy.
Násyp namiesto pylónov?

Na riziko, že stavebník chce ušetriť za každú cenu, upozorňuje aj vicestarosta bratislavskej mestskej časti Jarovce Jozef Uhler. Podľa neho úsek D4 v katastri Jaroviec nechce postaviť konzorcium na pylónoch, ale na násype s betónovými múrmi so šírkou vyše 26 metrov. Podľa Uhlera sa tak zabráni migrácii zvierat, zmení sa vraj tok podzemných vôd a obmedzí to cyklochodník do Jaroviec.

Rezort dopravy však hovorí najmä o akcelerácii prác, a to najmä na niektorých úsekoch rýchlostnej cesty R7. Projekt bol dvakrát skontrolovať minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd). Koncesná zmluva však neobsahuje žiadne míľniky, ktoré by bol koncesionár povinný splniť. Na základe nich by bolo možné hovoriť o oficiálnom meškaní stavby.

Napriek tomu však niektoré staveniská aj naďalej zarastajú trávou. "Keďže ide o PPP projekt, tak štát koncesionárovi neplatí žiadne peniaze, kým cesta nie je prevádzkovaná. Preto je hlavne v záujme koncesionára a financujúcich bánk, aby projekt čím skôr dokončili a začali po ňom jazdiť autá," vykresľuje možnú motiváciu koncesionára rezort dopravy.
Konzorcium: Ideme podľa dohodnutých riešení

Objavili sa dokonca neoverené informácie o tom, že začiatok výstavby mosta ponad Dunaj na diaľnici D4 prebieha bez súladu so stavebným povolením. Koncesionár aktuálne začal s vŕtaním prvých pilót do podložia. Niektoré slovenské médiá dostali list, v ktorom anonym upozorňuje na to, že výstavba mosta mala podľa pôvodného projektu prebiehať zabezpečením podložia injektážou, teda bez pilót. "Všetky stavebné povolenia boli vydané v priebehu minulého roka. Ministerstvo dopravy nemá vedomosť o tom, že by sa na stavbe pracovalo v rozpore s platnými predpismi alebo povoleniami," komentuje podozrenia rezort dopravy.

Konzorcium Obchvat Nula tiež tvrdí, že pre úsek D4 Jarovce - Ivanka Sever bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. "Projekt je realizovaný plne v súlade s technickým riešením prijatým Slovenskou republikou v zastúpení Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré je súčasťou koncesnej zmluvy. Realizácia projektu sa vykonáva plne v súlade a technickými požiadavkami a postupmi," dodáva konzorcium.
Pracuje sa najmä na južnej R7

Aktuálne najväčší objem prác prebieha na rýchlostnej ceste R7. Jej prípadná dostavba bez napojenia na diaľnicu D4 môže vyriešiť dopravné problémy na vstupe do hlavného mesta z juhovýchodnej strany, no zhorší dopravu priamo v meste. Bez diaľnice D4 sa rýchlostná cesta napojí na vnútornú diaľnicu D1 blízko dlhodobo preťaženého Prístavného mosta a na Bajkalskú ulicu.

Aktuálne po Prístavnom moste počas pracovného dňa prejde okolo 112-tisíc vozidiel denne. Napojenie ďalšieho výraznejšieho prúdu vozidiel by mohlo v oblasti križovania diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R7 vytvárať dopravné kolapsy.

V prípade krachu PPP projektu by štát musel pružne zabezpečiť dokončenie chýbajúcich úsekov. Ministerstvo dopravy sa odmietlo vyjadrovať k hypotetickým situáciám. ZSPS tvrdí, že slovenské stavebné firmy sú schopné dokončiť celý projekt. "Z hľadiska technického, ako aj stavebných kapacít sú slovenské stavebné firmy schopné toto dielo zrealizovať, podotýkam za primerané ceny, zodpovedajúce reálnym nákladom a situácii na stavebnom trhu," dodáva Kováčik. Podľa jeho slov samotnú cenu výstavby nie je možné jednoducho odhadnúť, keďže koncesná zmluva zahŕňa aj financovanie a prevádzku projektu na 30 rokov.

Podľa dostupných informácií sa konzorcium chce v subdodávkach spoľahnúť na menšie a stredne veľké stavebné firmy. Prezident ZSPS tvrdí, že zväz aktuálne eviduje stále len čiastkové dodávky, ktoré nezodpovedajú plnému rozvinutiu stavebných prác. Štát v minulom roku meškal s dodaním stavebných povolení na niektorých úsekoch diaľnice D4. Kvôli výkupom pôdy bolo potrebné zmeniť legislatívu, do ktorej štát zaviedol pojem predbežnej držby. Prezident ZSPS Kováčik v apríli tvrdil, že dokončenie projektu je podľa neho reálne v roku 2021 až 2022. V roku 2019 mala byť podľa pôvodných plánov hotová križovatka diaľnic D4 a D1. Aktuálne sa s prácami ešte nezačalo. Rovnako nie je známe, kto celú križovatku postaví.
Tranzit opustí Bratislavu

Diaľnica D4 má vytvoriť nultý obchvat hlavného mesta, vďaka ktorému by sa tranzitná doprava na trase východ - západ mohla úplne vyhnúť Bratislave. Nová štvorprúdovka sa napojí na už existujúcu časť v križovatke Jarovce, kde sa pretína D4 vedúca od rakúskych hraníc s diaľnicou D2 spájajúcou české a maďarské hranice. Diaľnica má následne obísť mestské časti Petržalka, Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Vajnory až po Raču. V budúcnosti je plánované jej pokračovanie až do Záhorskej Bystrice tunelom Karpaty a následne až na hranice s rakúskom. Tunel Karpaty umožní vyhnúť sa mestu aj tranzitnej doprave zo severu.

Rýchlostná cesta R7 má uvoľniť preťaženú cestu prvej triedy I/63 medzi Bratislavou a Holicami. Aktuálne sa v tomto úseku vytvárajú počas pracovných dní dopravné kolóny, v ktorých vodiči strácajú desiatky minút pri dochádzaní za prácou do hlavného mesta. Rýchlostná cesta R7 sa napojí na diaľnicu D4, čo umožní lepšiu distribúciu áut v rámci hlavného mesta.

ZSPS v skratke

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska je nezávislá dobrovoľná, nepolitická, otvorená hospodárska a záujmová právnická osoba vykonávajúca svoju činnosť ako organizácia zamestnávateľov.

Združuje hospodárske podnikateľské subjekty pôsobiace v činnostiach súvisiacich so stavebníctvom.

Kontakt

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska

Viedenská cesta 5
851 01 Bratislava
+421 903 434 038

Sekretariát
sekretariat@zsps.sk

Tlačové oddelenie
press@zsps.sk

www.zsps.sk

Prihlásenie

Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Read more
Nevyhnutné
Google reCaptcha
Accept
Decline
Analytické
Google Analytics
Accept
Decline
Funkčné
JBCookies
Accept
Decline
Joomla
Accept
Decline