Eurostav | 10.11.2017 | Rubrika: Aktuálne | Strana: 60 | Téma: Stavebné firmy

Rozvoj infraštruktúry na Slovensku zaostáva a sektor stavebníctva sa v poslednom období vyvíja proporciálne horšie v porovnaní s tým, ako sa darí ekonomike krajiny. Ide o situáciu, ktorá sa v stredno- a dlhodobom horizonte nelichotivo prejaví práve na zbytočných stratách hospodárstva krajiny. Ako nevyhnutné sa tak ukazuje riešiť tému financovania projektov a zmien v legislatíve, ktoré by zvrátili opisovaný nepriaznivý vývoj. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska sa preto sústreďuje práve na prinášanie konštruktívnych návrhov a vecnú diskusiu s predstaviteľmi štátnej a verejnej správy.

Niet akýchkoľvek pochýb, že stavebníctvo vo všeobecnosti vytvára pre ekonomiku silný multiplikačný efekt.


Prírastky v stavebníctve sa pozitívne prejavujú aj v dodávateľských odvetviach a službách, s priaznivým vplyvom na zamestnanosť a verejné financie. Tento efekt je dokonca silnejší než v iných sektoroch. Práve to je jedným z kľúčových dôvodov, prečo sú stabilita a rast v stavebníctve dôležité z pohľadu celej ekonomiky krajiny. Stavebníctvo na Slovensku v posledných rokoch stratilo vysokú mieru prepojenia s vývojom hospodárskeho cyklu a stáva sa rukojemníkom neschopnosti vlády kontinuálne efektívne využívať veľkorysé možnosti finančných rámcov EÚ.


Stavebníctvo a nadväzujúce služby projektového, inžinierskeho a architektonického druhu tvoria dlhodobo značnú časť HDP, okolo 10 %, pričom neopomenuteľný podiel má stavebníctvo aj na celkovej zamestnanosti. Tieto hodnoty v strednodobom horizonte klesajú napriek tomu, že potreba nových stavieb a prirodzený dopyt po nich zostáva naďalej vysoký. Sektor stavebníctva zohráva dôležitú úlohu z pohľadu ponukovej strany ekonomiky a prispieva tak k budúcemu ekonomickému rastu.


Platí pritom, že najmä investície do verejnej infraštruktúry zvyšujú investičnú a podnikateľskú atraktivitu krajiny.


Stavebníctvo má zároveň relatívne nízku importnú náročnosť a stavebné investície sa výrazne prejavujú v intenzite vplyvov na domácu ekonomiku. V tom kontexte je dôležité predovšetkým zvýšenie verejnej podpory stavebníctva - tá má zároveň pozitívny vplyv na zvýšenie daňových príjmov štátu.



Medzinárodné porovnanie je nelichotivé



Nielen na regionálnej úrovni dnes vidíme priestor pre rozvoj aktivít inžinierskeho stavebníctva. Dôležité je, že práve pre niektoré regióny môže byť oživenie stavebných aktivít jednou z ciest k riešeniu nadpriemernej miery lokálnej nezamestnanosti, a to v podmienkach inak všeobecne klesajúcej nezamestnanosti na Slovensku.


Situácia nevyzerá priaznivo pri medzinárodnom porovnaní slovenského stavebníctva s ďalšími krajinami.


Negatívny vývoj vidíme predovšetkým v rámci už spomínaného inžinierskeho stavebníctva, ktoré zahŕňa napríklad výstavbu diaľnic či železníc. Takýto stav sa môže prejaviť v nižšej atraktivite krajiny pre investorov, v nižšom raste HDP a taktiež slabším vývojom ďalších relevantných ukazovateľov. Výrazne slabšiu výkonnosť inžinierskeho stavebníctva vidíme prekvapivo aj pri porovnaní s Nemeckom či Rakúskom. Tieto krajiny pritom majú dopravnú infraštruktúru omnoho viac rozvinutú.


Navyše, predovšetkým vo vyspelých krajinách sú aktivity inžinierskeho stavebníctva na výrazne stabilnejšej úrovni a ďaleko menej podliehajú priepastným výkyvom. Ide o výsledok stabilného systému ich financovania ako aj dlhodobého plánovania a odbornej stability. Útlm práve týchto aktivít - s ohľadom na našu geografickú polohu - znamená nevyužitie potenciálu pre strategicky významné koridory a obmedzenie prepojenia Slovenska s medzinárodným prostredím. Práve tento stav môže byť zásadne limitujúcim faktorom budúceho ekonomického rastu štátu.



Ako ďalej po roku 2020?



Už dnes sa celou situáciou stavebného sektora potrebujeme vážne zaoberať, na čo Zväz stavebných podnikateľov Slovenska nielen upozorňuje, ale zároveň prichádza s konkrétnymi návrhmi riešení. Nevyhnutné bude vytvorenie stabilného finančného zdroja a rámca, ktorý by umožňoval pružne riešiť spomínané výkyvy. Flexibilný zdroj financovania by zaistil koordináciu medzi finančnými a vecnými aspektmi projektových riešení. Priniesol by schopnosť doplniť verejné zdroje a umožnil by zapojenie prostriedkov bánk, finančných inštitúcií, relevantných súkromných investorov a ďalších.


Toto je v súlade s koncepciou ZSPS takzvaného "hybridného financovania projektov", kde je vhodne kombinovaná návratná a nenávratná zložka financovania. V Bruseli sú už dnes pripravované podmienky financovania infraštruktúrnych projektov po roku 2020. Počíta sa s podporou takých projektov, kde bude prínos na úrovni členského štátu "sprevádzaný" aj zreteľným a pozitívnym vplyvom pre EÚ ako jeden celok.


Typológia projektov financovaných EÚ by tak ďalej nemala byť spojená výlučne s domácimi záležitosťami členských štátov - vyvážiť ich musí aspoň čiastkový cezhraničný vplyv. Jednoducho povedané, čokoľvek financované z rozpočtu EÚ by malo vytvoriť príspevok (s viac či menej) celoeurópskym vplyvom.


Očakávať môžeme ďalšie posilnenie dôrazu na návratnosť konkrétnych projektov, rozšírenie priestoru pre finančné nástroje a inšpiráciu princípmi, aké vidíme pri Európskom fonde pre strategické investície (EFSI). Zároveň je možné, že pre určitý typ podpory projektov už nezostanú "v hre" iné možnosti ako konvenčnejšie finančné nástroje. Takýto stav predznamenáva cestu k tomu, že rozpočet EÚ nebude priamym zdrojom financovania, ale najmä garančným nástrojom umožňujúcim zapojenie súkromných, prípadne národných verejných zdrojov. Treba povedať, že tieto by za iných okolností využité neboli. Prioritou sa teda celkom prirodzene stanú projekty realizované formou modelu PPP.



Bezo zmien sa ďalej nepohneme



Čoraz jasnejšie sa potvrdzuje, že komplexné zmeny - zamerané špecificky na sektor stavebníctva - sú nevyhnutné a mali by prísť čo najskôr. Popri diskusii o financovaní projektov sa odborníci Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska s rovnakou mierou pozornosti venujú i ďalším návrhom, ktoré by nepochybne pomohli zlepšiť podmienky podnikania v stavebníctve. Ide o celý balík dlhodobo diskutovaných tém ako napríklad príprava nového stavebného zákona, certifikácia stavebných dodávateľov a živnostenský zákon či verejné obstarávanie v stavebníctve a s ním súvisiaca metodika viackriteriálneho hodnotenia ponúk.


Popritom potrebujeme samozrejme venovať adekvátnu pozornosť téme územného plánovania, stavebného konania, verejného obstarávania a plnenia pravidiel stanovených EÚ.

Spolu so susednou ČR máme nelichotivý prím v zdĺhavosti a komplikovanosti investičnej prípravy veľkých projektov, čo v kombinácii s neprofesionálnym riadením procesov prípravy na Slovensku vedie k fatálnym zlyhaniam prípravy.


Stačí sa pritom poučiť napríklad zo susedného Poľska, kde pred niekoľkými rokmi prípravu infraštruktúrnych projektov výrazne zrýchlili.


Zhrnuté a podčiarknuté, legislatívne prostredie súvisiace so stavebníctvom by malo byť stabilné, jasné a efektívne.


S tým súvisia vymáhateľné pravidlá a taktiež transparentné a predvídateľné rozhodnutia vrátane moderného verejného obstarávania. Opomenúť nesmieme ani konštruktívnu a profesionálnu komunikáciu účastníkov výstavby a zefektívnenie prípravy projektov. Pri tejto problematike navrhuje Zväz stavebných podnikateľov Slovenska integráciu procesu EIA do územného konania, integrované ekonomické posudzovanie verejných projektov ("Value for Money") a v neposlednom rade revíziu doterajších často zastaraných koncepcií rozvoja infraštruktúry a záväznosť investičných plánov infraštruktúry.
Integrované ekonomické posudzovanie verejných projektov ("Value for Money") žiadame pritom vo fáze štúdií a plánovania, nie pred zahájením výstavby a na základe jednotnej medzinárodnej metodiky bez slovenských špecifických postupov vedúcich často k prekvapivým výsledkom. *



Tab 1 Objem stavebných investícií v prepočte na obyvateľa uvádzaný v eurách
(zdroj: Euroconstruct)


Predpoveď


Krajina/Rok 2012 2013 2014 2015 2016 2017


Rakúsko 3 979 3 873 3 808 3 767 3 765 3 784


Belgicko 3 629 3 578 3 648 3 683 3 704 3 749


Dánsko 4 761 4 735 4 816 4 877 4 923 5 012


Írsko 2 221 2 273 2 472 2 577 2 930 3 369


Taliansko 2 772 2 674 2 615 2 622 2 665 2 717


Holandsko 3 827 3 673 3 696 3 966 4 092 4 230


Portugalsko 1 639 1 421 1 415 1 472 1 513 1 563


Španielsko 2 174 1 770 1 749 1 802 1 871 1 949


Západná (EC-15) Európa 3 314 3 231 3 248 3 272 3 338 3 407


Česko 1 628 1 513 1 575 1 682 1 711 1 749


Maďarsko 796 839 912 941 954 1 026


Poľsko 1 151 1 085 1 141 1 190 1 260 1 353


Slovensko 883 836 802 950 968 980


Východná (EC-4) Európa 1 152 1 096 1 148 1 212 1 263 1 337


Euroconstruct (EC-19) 3 015 2 937 2 960 2 990 3 056 3 127



Foto popis| Graf Porovnanie vývoja HDP a stavebnej produkcie od roku 2013



O autorovi| Pripravila redakcia v spolupráci so ZSPS